V oblasti pracovného práva Vám ponúkame komplexné právne služby.

Poznáte vôbec svoje práva a povinnosti? Aké práva a povinnosti má zamestnanec a aké zamestnávateľ? To sú všetko dôležité veci, s ktorými Vám môžeme pomôcť.

S čím konkrétne Vám vieme pomôcť v oblasti pracovného práva:

  • Pracovné právne poradenstvo pre zamestnancov a aj pre zamestnávateľov.
  • Právne zastupovanie v konaní ohľadom náhrady mzdy.
  • Vypracovanie korektných jednostranných a dvojstranných právnych úkonov ohľadom vzniku alebo zániku pracovného pomeru. Ide o tieto právne dokumenty: pracovná zmluva, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a dohodou, okamžité ukončenie pracovného pomeru, ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe a ďalšie.
  • Právne zastupovanie v súvislosti s pracovnoprávnymi spormi pred súdom – napríklad v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru.
  • Právne zastupovanie v konaniach pred inšpektorátmi práce.
  • Právne zastupovanie v konaní ohľadom pracovnoprávnych sporov v súvislosti so zodpovednosťou za škodu, chorobách z povolania alebo pri pracovných úrazoch.
  • Právne poradenstvo ohľadom sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia.
  • Právne služby a poradenstvo pri získavaní povolení a víz pre zamestnancov cudzincov.
  • Revízia pracovného poriadku a ďalších vnútorných smerníc, ktoré upravujú práva a povinnosti zamestnancov.

Znalosť našich práv v oblasti pracovného práva.

Často sa stáva, že ľudia vôbec nepoznajú svoje práva. Alebo naopak, oháňajú sa najrôznejšími právami a pritom zabúdajú na svoje povinnosti.

Ľudia sa nielen v socializme ale postupne aj vplyvom odborov a rôznymi extrémnymi postojmi, nevedomosťou či závisťou naučili vnímať zamestnávateľov ako zlo, podvodníkov a vykorisťovateľov.

Neraz sú zamestnávatelia vnímaní ako utlačovatelia, ktorí zneužívajú svojich zamestnancov. To je samozrejme možné a bohužiaľ sa to aj neraz deje.

No často tomu tak vôbec nie je – skôr zamestnanci nepoznajú poriadne svoje povinnosti a majú následne pocit bezprávia a len hľadajú cestičky ako svojim zamestnávateľom uškodiť.

Býva to spôsobené aj tým, že „pravidlá hry“ určuje zamestnávateľ a zamestnanec má pocit, že mu neostáva nič iné, iba ich prijať – aj keď tieto pravidlá často ani nepozná a ani sa o ne nezaujíma.

Neraz pomáha komunikácia.

Zároveň je častým kameňom úrazu komunikácia. Nenaučili sme sa komunikovať jasne, otvorene a úprimne a potom vznikajú najrôznejšie domnienky, predsudky, nepochopenie a nedorozumenia.

Napríklad ak má zamestnanec na niečo právo, zamestnávateľ však o tom nevie, no nerozprávajú sa o tom – namiesto toho vytvárajú domnienky, ohováranie a zbytočne vzniká napätie. Je pravda, že problémom môže byť takisto aj neochota vypočuť druhého, hľadať konštruktívne riešenia a podobne.

Nemali by sme zabúdať, že sme ľudia. Nielen my. Ale aj tá bytosť na opačnej strane, s ktorou jednáme. Skutočne je väčšina „neprávostí“ spôsobená len ľudskou nevedomosťou a nie zámerným úmyslom.

Je dôležité poznať nielen práva ale takisto aj naše povinnosti.

Znalosť našich práv a povinností nám môže veľakrát nielen pomôcť, ale aj ušetriť nás od najrôznejších problémov. Preto je pre každého z nás pomerne výhodné ovládať svoje práva a povinnosti.

Aké máme práva a povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch?

Práva a povinnosti zamestnanca.

Každý zamestnanec má nielen svoje práva ale aj povinnosti. Vznikajú po podpísaní pracovnej zmluvy a fyzickom nástupe do zamestnania – podľa dohodnutých podmienok.

Tieto práva a povinnosti upravuje vždy všeobecne aktuálna verzia zákonníka práce. Treba však brať do úvahy aj interné pracovné poriadky zamestnávateľa – tie sa môžu líšiť.

Pracovný poriadok.

Ak má zamestnávateľ vypracovaný vlastný vnútorný pracovný poriadok, je jeho povinnosťou oboznámiť s týmto pracovným poriadkom každého novoprijatého zamestnanca. Zároveň musí byť tento pracovný poriadok voľne prístupný pre každého zamestnanca. Kedykoľvek a voľne.

Povinnosti zamestnanca.

Pozrime sa na základné povinnosti každého zamestnanca. Podľa §81 zákonníka práce je zamestnanec povinný najmä:

  • Zodpovedne a poriadne pracovať, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu.
  • Byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.
  • Dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol nimi riadne oboznámený.
  • V období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.
  • Hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.
  • Zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

Práva zamestnanca.

Ľudí však pochopiteľne väčšinou zaujímajú viac ich práva ako povinnosti. A práve tým vzniká podstatná časť zbytočných nedorozumení – každý dokáže brať. Dôležité je však aj dávať. Platí to pre obe strany – zamestnancov aj zamestnávateľov.

Ako sme už spomínali, najdôležitejšie je nezabúdať na ľudskosť. Ak budeme brať naše práva s perfekcionalistickou doslovnou precíznosťou, nemôžeme sa čudovať, ak s zamotáme do zbytočných „žabo-myších vojen“, kde sa budeme navzájom absurdne chytať za slovíčka a pointa nám pritom unikne.

Pozrime sa teda na základné práva zamestnanca:

  • Nárok na dovolenku (Podľa §100 zákonníka práce):
  • Nárok na materskú dovolenku:
  • Nárok na jedno teplé jedlo (Podľa §152 zákonníka práce):
  • Nárok na mzdu za vykonanú prácu (Podľa §118 zákonníka práce):
  • Nárok na náhrady za neodpracované dni (Podľa §136 až §141 zákonníka práce):
  • Nárok na voľno pri vybavovaní občianskych povinností:

Pozor na chronickú nespokojnosť.

Zamestnanci sa často cítia ukrivdení – veľakrát to tak aj skutočne môže byť. No často je to aj chronická nespokojnosť, pocit bezmocnosti a následné nekonečné sťažovanie a domáhanie sa vlastných práv. Bez prejavenia záujmu o svoje povinnosti.

Pritom aj z praxe pracovnoprávnych sporov na súde vyplýva, že súd skutočne posudzuje takéto spory prednostne s ohľadom na zamestnanca – zamestnanec býva viac v práve zvýhodňovaný a neraz to zneužíva.

Dôležitosť čeliť problémom a riešiť ich okamžite.

Najhoršie situácie vznikajú nenápadne a trochu nevinne. Napríklad, ak sa firma zacyklí v bludnom kruhu, že postupne viac mesiacov nemá na výplaty, nevypláca ich a zamestnanci naďalej vo firme zotrvávajú, aby nerobili posledné mesiace zadarmo. A tak sa mesiace môžu natiahnuť aj na pol roka či viac.